Cosworth DFV: Motor, ktorý zmenil F1

Hoci firma, ktorú založili Mike Costin a Keith Duckworth pracovala počas svojej dlhej histórie aj pre iné automobilky, navždy a najvýraznejšie bude v dejinách zapísané jej spojenie s Fordom. A bol to práve motor DFV, ktorý podstatným spôsobom toto spojenie naštartoval.

Za myšlienkového otca tohto motora by sa dal označiť Colin Chapman, zakladateľ a v tom čase aj šéf automobilky Lotus a tiež rovnomenného tímu formuly 1. Ten pri zmene predpisov od sezóny 1966 potreboval náhradu za motor Coventry-Climax, pretože britská firma neplánovala postaviť trojlitrový agregát. Obrátil sa na svojho zamestnanca Keitha Duckwortha. Odpoveď znela: za 100 000 libier to spravíme. (V prepočte na dnešné peniaze je to viac ako 1,5 milióna.)

Bill Brown, Keith Duckworth, Mike Costin, Ben RoodBill Brown, Keith Duckworth, Mike Costin, Ben Rood

Chapman potom oslovil viaceré automobilky so žiadosťou o peniaze, medzi nimi aj Ford. Prvá odpoveď bola zamietavá, na druhý pokus to však skúsil cez svojho priateľa Waltera Hayesa, v tom čase PR manažéra britského Fordu. Poznali sa z úspešnej spolupráce na Lotuse Cortina zo začiatku šesťdesiatych rokov. Hayes zorganizoval večeru s Harleym Coppom, ktorý Ford úspešne uviedol do seriálu NASCAR. Výsledkom bol plán, ktorý ešte pred koncom roka 1965 prešiel cez britského šéfa aj cez najvyššie vedenie v Detroite. Okrem osemvalca pre F1 mal vzniknúť ešte aj štvorvalec pre F2.

So štyrmi ventilmi

Meno DFV (Double Four Valve) bolo odkazom na predchodcu resp. produkt spoločného vývoja, motor totiž vznikol spojením dvoch šestnásťvenitlových štvorvalcov FVA (Four Valve type A) určených, ako už bolo spomenuté, pre F2. Duckworth na tomto motore vyskúšal viacero riešení neskôr aplikovaných na DFV. Výnimočné bolo tiež to, že blok bol konštruovaný ako časť šasi a motor nebol uložený v pomocnom ráme. Lotus známy tým, že sa vždy snažil skonštruovať čo najľahšie auto, tak mohol ubrať ďalšie kilogramy.

Lotusy štartujú z prvého radu v Zandvoorte 1967Lotusy štartujú z prvého radu v Zandvoorte 1967

Nový motor debutoval presne 4. júna 1967 v holandskom Zandvoorte. Graham Hill vyštartoval z pole position, vyhral však jeho tímový kolega Jim Clark, ktorý v tej sezóne vyhral ešte trikrát a celkovo skončil tretí s 10-bodovou stratou na majstra Dennyho Hulma (Brabham). Už vtedy bolo jasné, že DFV je motor s veľkým potenciálom a náskokom pred konkurenciou.

Typický obrázok sedemdesiatych rokov, DFV kam len oko dovidíTypický obrázok sedemdesiatych rokov, DFV kam len oko dovidí

Hoci to v pôvodom pláne nebolo, Hayes a Copp sa rozhodli motor ponúknuť aj ďalším tímom, aby zvýšili konkurenciu pre Lotus a tiež zabezpečili dominantné postavenie Fordu v F1. Chapman nebol nadšený, ale už bolo rozhodnuté.

Toto neprekoná nikto

Prvý titul s motorom DFV vyjazdil Graham Hill s Lotusom v roku 1968, posledný potom Keke Rosberg vo Williamse v roku 1982. Celkovo bol motor DFV nasadený do 262 pretekov, vyhral 155 (posledné v roku 1983). Jeho štatistiku zdobí 12 jazdeckých a 10 konštruktérskych titulov majstra sveta F1. S ním vznikli tímy Tyrrell, Williams, Hesketh či Arrows, prežil s ním McLaren, Brabham či Ligier.

Osemvalec s objemom 2 993 cm3 a so štyrmi ventilmi na valec bol v čase svojho vzniku najlepším motorom v F1. Bol však postavený na hrane, stačilo jemne prekročiť maximálne povolené otáčky a bolo zle. Veľmi citlivou stránkou boli rozvody a časovanie ventilov, s tým Cosworth bojoval prakticky počas celej existencie DFV.

Počas svojej kariéry sa DFV prakticky nezmenil, postupnými úpravami však jeho výkon stúpal zo 405 až na vyše 500 koní, podobne sa vyšvihli aj maximálne otáčky z 9 500 až nad 11 000. K zvýšeniu výkonu prispel tiež vyšší kompresný pomer z 11 : 1 na 12 : 1. Do polovice sedemdesiatych rokov dominoval predovšetkým svojim výkonom, životnosť mu predĺžili nové aerodynamické prvky. Pre šasi využívajúce Venturiho efekt bol kompaktný motor V8 lepší ako veľký plochý dvanásťvalec od Ferrari či Alfy Romeo. V posledných rokoch svojej kariéry bojoval proti preplňovaným motorom lepšou spoľahlivosťou.

Hlavní súperi DFV: Ferrari, Brabham-Alfa Romeo a RenaultHlavní súperi DFV: Ferrari (vľavo), Brabham-Alfa Romeo (v strede) a Renault (v pozadí)

Ďalšie využitie

Okrem F1 ho Ford skúsil nasadiť aj vo vytrvalostných pretekoch, projekt P68 (známy aj ako F3L, evolučne premenovaný na P69) z dielne Alan Mann Racing však bol obrovským fiaskom. Ford chcel nadviazať na tradíciu GT40, auto však bolo nedoladené, nespoľahlivé a nie veľmi stabilné. V rámci vývoja sa to konštruktéri snažili zachrániť krídlami, ktoré však FIA v roku 1969 zakázala a tým celý projekt pochovala. DFV však vo vytrvalostných pretekoch nakoniec uspelo, 24 hodín Le Mans vyhralo hneď dvakrát (1975 Mirage a 1980 Rondeau).

Cosworth časom na základe tohto motora vytvoril viacero derivátov s väčším objemom (DFY, DFZ, DFL) či naopak menším objemom a preplňovaním (DFX a DFS). DFX bol mimoriadne úspešný v USA, kde na 10 rokov prevzal nadvládu nad formulovými seriálmi USAC a Champ Car pričom desaťkrát zvíťazil v najprestížnejších pretekoch v USA 500 míľ Indianapolis. DFL použil Ford aj vo svojom návrate medzi športové prototypy, projekt C100 však nedopadol slávne.

Odkaz pre súčasnosť

Coswroth DFV sa stal symbolom súboja malých tímov proti továrenským gigantom. Ak ste v sedemdesiatych rokoch dokázali postaviť šasi, stačilo už len zavolať do Cosworthu a nachystať si 7 500 libier. Keby to nebolo DFV, možno by sa našiel iný motor, ale tu sa nehráme na keby bolo keby...

Cosworth DFV vytlačili z F1 turbodúchadláCosworth DFV vytlačili z F1 turbodúchadlá

Nástup turboéry len posilnil postavenie automobiliek v športe, ktoré prakticky trvá do dnešných čias. V minulosti sa pritom automobilky zvládli uspokojiť so statusom dodávateľa motorov, ako to však v roku 2016 vysvetlil Renault na prezentácii: Keď vyhrá Red Bull s našim motorom, tak sú dobrí oni, keď nevyhrá, tak sme zlí my. Motoristický šport je dnes predovšetkým marketingový nástroj. Automobilky sa vracajú ku konceptu vlastných tímov, pretože chcú vyhrávať vo svojom mene. Prakticky všetky súkromné tímy sú tak relegované do pozície štatistov bez reálnej šance vyhrať aj s najlepším motorom. A ako ukázal Red Bull v sezóne 2015, prežitie je otázkou manažérskych rozhodnutí vašich najväčších konkurentov.

Áno, aj DFV bol projekt financovaný automobilkou, jeho biznis model mu však dovolil prežiť za veľmi priaznivých podmienok pre zákazníkov, čo sa odvtedy nezopakovalo. Stúpajúce nároky na techniku a vývoj prakticky pochovali súkromných dodávateľov motorov v F1 (ukázal to práve Cosworth s motorom CA2010), pritom v dnešných podmienkach by práve takéto moderné DFV dokázalo zachrániť situáciu v štartovom poli, kde okrem Ferrari, Renaultu, Mercedesu, McLarenu a Red Bullu všetci doslova prežívajú. Dokáže ho však niekto postaviť?

Ford Transit Supervan 3 poháňal Cosworth DFLFord Transit Supervan 3 poháňal Cosworth DFL

GALÉRIA - 52 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ